Pavol Jozef Šafárik patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov národnoobrodeneckej etapy slovenských a českých dejín. Stal sa zakladateľom a priekopníkom modernej slavistiky, venoval sa slovanskej filológii, literárnej vede, histórii, etnografii, folkloristike, paleografii, bibliografii. Bol vedcom, pedagógom, básnikom, historikom, zberateľom, publicistom a teoretikom ľudovej slovesnosti. Vo svojich najvýznamnejších dielach sa venoval otázkam etnogenézy Slovanov, vývinu slovanských jazykov, literatúry a ľudovej slovesnosti. Jeho dielo a názory boli inšpiráciou pre slovenských a českých obrodencov, štúrovskú generáciu a neskorších predstaviteľov národného hnutia.
Narodil sa 13. mája 1795 na Gemeri, v dedine Kobeliarovo, v rodine evanjelického farára. V roku 1805 začal študovať na rožňavskom gymnáziu, vyššie triedy gymnázia navštevoval v Dobšinej. Tu sa naučil po maďarsky a po nemecky. Od roku 1810 študoval na lýceu v Kežmarku, kde absolvoval filozofický, politickoprávny a teologický kurz a svoje jazykové znalosti obohatil o klasické jazyky. V roku 1814 dokončil štúdiá a vydal prvú básnickú zbierku Tatranská Múzas lýrou slovanskou. Nasledovalo dvojročné univerzitné štúdium v Jene (1815 – 1817), počas ktorého si osvojil metódy kritického vedeckého bádania. Po návrate do vlasti nadviazal kontakty s českými vlastencami v Prahe a v Bratislave sa osobne spoznal s Františkom Palackým. Aj vďaka týmto kontaktom prijal miesto vychovávateľa v Bratislave. V roku 1819 sa presťahoval do Nového Sadu, kde sa stal riaditeľom pravoslávneho gymnázia a pedagogicky tu pôsobil do roku 1833. Počas pôsobenia v Novom Sade napísal P. J. Šafárik významné vedecké dielo Dejiny slovanského jazyka a literatúry vo všetkých nárečiach. Zbieral a vydával slovenské ľudové piesne, ktoré vyšli v prvom zväzku diela Písně světské lidu slovenského v Uhřích. V roku 1833 sa presťahoval s rodinou do Prahy. Tu pôsobil na rôznych postoch, redigoval odborné časopisy, bol kustódom v univerzitnej knižnici a vedecky pracoval. Z pražského obdobia pochádzajú najvýznamnejšie Šafárikove diela - Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Stal sa významnou vedeckou autoritou v prostredí českých a slovenských národovcov. Po revolúcii v roku 1848 – 49 sa P. J. Šafárik stiahol z verejného života, hoci bol stále vedecky činný. Zomrel v roku 1861 v Prahe.
Mária Fedorčáková
Autorka textu
Portrét P.J. Šafárika
Zdroj: sk.wikipedia.org