↧
Postmileniárna senzibilita v anglofónnych literatúrach, kultúrach a médiách
↧
Naše študentky bodovali na Akademických majstrovstvách Európy
↧
↧
Letná škola zameraná na mapovanie ...
↧
Úvod do urýchľovacej fyziky – The CERN Accelerator School
↧
VIII. Ústavné dni
↧
↧
Kompetencie obecnej samosprávy a podiel štátu na ich uskutočňovaní
↧
UPJŠ v Košiciach sa pripája ku klimatickému štrajku
Vedenie UPJŠ a členovia rozšíreného kolégia rektora UPJŠ v reakcii na výzvu hnutia Fridays For Future Slovensko k zapojeniu sa do Klimatického štrajku vyzývame zamestnancov a študentov k podpore tejto aktivity. Vyjadrujeme presvedčenie, že k podpore Klimatického štrajku nie je potrebné udeľovanie organizovaného voľna, ale že študenti a zamestnanci, ak sa aktivity aktívne zúčastnia, si výučbu nahradia v priebehu semestra na úkor vlastného voľna. Očakávame aktívny dialóg študentov a učiteľov u predmetov vyučovaných 20.9.2019 do 11.00, či sa aktivity zúčastnia a kedy sa výučba nahradí. V úzkej spolupráci s odborníkmi z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty vydávame nasledovné stanovisko:
Otázka klimatických zmien a ich vplyvu na prírodu a ľudskú spoločnosť rezonuje stále viac. So stupňujúcimi sa výkyvmi počasia a ich sprievodnými javmi (požiare, vysychanie lesov, strata vody v studniach, degradácia pôdy...) sa bezprostredne stretávame aj na našom území. Mnohé vedecké poznatky z celého sveta poukazujú na prebiehajúcu zmenu globálnej klímy. Zároveň naznačujú, že prirodzené klimatické zmeny sú silne akcelerované ľudskými aktivitami. Navyše, globálna zmena klímy má stále intenzívnejší dopad na prostredie, ktoré je človekom narušené a stratilo schopnosť vyrovnávať aj krátkodobé extrémne klimatické výkyvy (vysoké teploty, krátke intenzívne zrážky striedané dlhými obdobiami sucha). Fenomén klimatických zmien sa dotýka priamo nás všetkých. Ide o výrazný dlh, ktorý dnešná a predošlé generácie zanechávajú mladým ľuďom, ako aj budúcim generáciám.
Z uvedených dôvodov Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach podporuje účasť zamestnancov a študentov univerzity na Klimatickom štrajku, ktorý sa uskutoční v piatok 20. septembra 2019 od 11. hodiny. UPJŠ v Košiciach sa tak pridá k podpore nielen slovenského, ale aj celosvetového klimatického štrajku, počas ktorého vyjdú milióny mladých ľudí po celom svete do ulíc.
Viac informácií nájdete v dokumente "UPJŠ v Košiciach ako budúca zelená univerzita v budúcom zelenom meste” a v pozvánke.
↧
Profesor Alexander Feher sa dožíva významného životného jubilea
↧
Simulácia európskeho parlamentu na FF UPJŠ
↧
↧
Deň otvorených dverí na UPJŠ v Košiciach
↧
Rozdelenie UPJŠ v roku 1997
Jedným z historických medzníkov v histórií UPJŠ je 10. december 1996. V tento deň poslanci Národnej rady SR odsúhlasili zákon č. 361/1996 Z. z. o rozdelení UPJŠ. Od 1. januára 1997 tak zanikla pôvodná univerzita a vznikli dva nové samostatné subjekty. Na de iure novovzniknutej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v činnosti pokračovali Lekárska, Prírodovedecká a Právnická fakulta. Ďalšie jej dovtedajšie súčasti ako Filozofická, Pedagogická a obe bohoslovecké fakulty sa stali súčasťou novozaloženej Prešovskej univerzity.
Delenie malo za následok vytvorenie takého právneho stavu, ako keby UPJŠ vznikla nanovo. Pôvodné výkonné a akademické orgány univerzity UPJŠ zanikli a bol ich potrebné vytvoriť. Ministerka školstva Eva Slavkovská 31.12.1996 poverila výkonom štatutárneho zástupcu UPJŠ prof. Ing. Dušana Podhradského, DrSc. V tzv. prechodnom období, ktoré malo skončiť 30. júna 1997, bol kreovaný nový akademický senát. Senát potvrdil vo funkcii rektora prof. Podhradského, ktorý bol následne oficiálne vymenovaný do funkcie rektora 20 júna 1997 prezidentom SR Michalom Kováčom.
V priebehu rokov dochádzalo k nárastu fakúlt univerzity. V roku 1998 vznikla Fakulta verejnej správy a v roku 2007, zatiaľ najmladšia, Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach.
Autor textu: Henrich Hrehor
prof. Ing. Dušan Podhradský, DrSc. Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk/
↧
Fakulty UPJŠ
Dnešná Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bola oficiálne zriadená v súvislosti so zmenami v organizácii vysokých škôl v Československu v roku 1959, kedy došlo spojeniu košickej pobočky lekárskej fakulty bratislavskej univerzity a Vyššej pedagogickej školy v Prešove. Názov novej univerzity bol zakotvený vo vládnom nariadení č. 69/1959 Zb. Univerzita mala na začiatku svojej novodobej existencie Lekársku fakultu so sídlom v Košiciach a Filozofickú fakultu so sídlom v Prešove. V nasledujúcich dekádach sa univerzita rozšírila o ďalšie fakulty. V Košiciach boli zriadené ďalšie dve fakulty: Prírodovedecká fakulta (1963) a Právnická fakulta (1973). Popri nich existovala v Prešove pedagogická fakulta (1964).
Výraznú zmenu do života univerzity priniesol rok 1996, kedy došlo zákonom č. 361/1996 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 1997 k rozdeleniu UPJŠ na dve vysoké školy – Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove. V zväzku UPJŠ ostali lekárska, právnická a prírodovedecká fakulta.
V roku 1998 vznikla Fakulta verejnej správy a v roku 2007, zatiaľ najmladšia, Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach. Infraštruktúru univerzity v súčasnosti dotvárajú ďalšie univerzitné pracoviská (Ústav telesnej výchovy a športu, Botanická záhrada, Univerzitná knižnica, Centrum informačných a komunikačných technológií, Študentské domovy a jedálne, Univerzitné poradenské centrum a Centrum celoživotného vzdelávania a podpory projektov UPJŠ).
Zrekonštruovaná budova PF, Jesenná 5, Košice. Zdroj: www.dga.sk
↧
Tradícia právnického štúdia v Košiciach
Počiatky právnického vzdelania v Košiciach sú spojené s transformáciou pôvodne jezuitskej Košickej univerzity (Universitas Cassoviensis, založenej v roku 1657) na Kráľovskú akadémiu (Regia Academia, od roku 1777), vzdelávaciu inštitúciu vedenú v duchu tereziánskych reforiem, ktorá pozostávala z dvoch fakúlt – filozofickej a právnickej. Dvojročné štúdium na právnickej fakulte nadväzovalo na šesťročné gymnaziálne štúdium. V priebehu 19. storočia prechádzala táto inštitúcia rôznymi zmenami. V roku 1805 došlo k oddeleniu gymnázia a akadémie. Nariadenie ministerstva školstva z októbra 1850 transformovalo Kráľovskú akadémiu na Cisársko – kráľovskú právnickú akadémiu v Košiciach s dvojročným štúdiom. Reorganizácia bola dovŕšená v roku 1855, keď sa štúdium na právnických akadémiách predĺžilo na tri roky. Poslaním právnickej akadémie bolo vzdelávanie sudcov a administratívnych právnikov. K ďalším organizačným zmenám, ktoré zasiahli Právnickú akadémiu, došlo v rokoch 1861 a 1867. Podľa vládneho nariadenia z roku 1874 sa právnické akadémie premenovali na právovedecké a štátovedecké fakulty a štúdium sa predĺžilo na 4 roky. Táto zmena priblížila štúdium na akadémii univerzitnému štúdiu, s podobným kurikulom, aké mali právnické fakulty univerzít. Od 70. rokov 19. storočia zápasili právnické akadémie o svoje miesto v systéme vysokoškolského vzdelávania v Uhorsku. Mesto Košice sa snažilo dosiahnuť transformáciu akadémie na univerzitu s právnickou a filozofickou fakultou. Na tento účel mala slúžiť aj nová budova akadémie, postavená v rokoch 1891 – 1894 na Kováčskej ulici. Snahy vedenia mesta a akadémie však neboli úspešné a ďalší rozvoj zabrzdilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Po roku 1918, v novom štátoprávnom usporiadaní, sa vo formujúcom systéme československého školstva nenašlo pre košickú akadémiu miesto. V roku 1919 rozhodlo Ministerstvo školstva a osvety, že akadémia bude podľa svojho organizačného a študijného programu pôsobiť do šk. roku 1921/22. Vládne nariadenie č.276 /1921, ktoré ustanovilo vznik právnickej fakulty bratislavskej univerzity zároveň znamenalo zánik Právnickej akadémie v Košiciach.
Autorka textu: Mária Fedorčáková
Budova právnickej akadémie, postavená v r. 1891 – 1894. Zdroj: www.upjs.sk
↧
↧
Prvý dekan Lekárskej fakulty UPJŠ – prof. Ján Kňazovický
Ján Kňazovický sa narodil 27. októbra 1893 v Ľubietovej. Medicínu vyštudoval na univerzite v rumunskej Kluži a s praxou chirurga začínal v roku 1916 v Košiciach na Ústave vojnových invalidov (kt. bol situovaný v priestoroch terajšej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie).
V období rokov 1918-1919 pôsobil ako lekár v radoch Červenej armády a pri bojoch na Tise bol postrelený. Po úspešnej operácii v Budapešti sa vrátil k práci lekára v župnej nemocnici v Székesfehérváre a neskôr pracoval ako asistent na II. chirurgickej klinike v Budapešti. Späť do Československa prišiel v roku 1922 a prijal miesto na chirurgickej klinike Štátnej nemocnice v Bratislave pod vedením profesora Stanislava Kostlivého. V roku 1938 sa Ján Kňazovický stal riaditeľom Štátnej nemocnice v Košiciach. V období akútneho nedostatku lekárov sa zasadzoval o vznik lekárskej fakulty v Košiciach a jeho úsilie prinieslo želané ovocie. V roku 1948 bol poverený vypracovaním a predložením lokalitného programu na založenie pobočky Lekárskej fakulty bratislavskej Slovenskej univerzity v Košiciach. Dňa 20. júla 1948 sa vtedajšie Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo na zákone, podľa ktorého sa začiatkom študijného roku 1948-1949 zriadila v Košiciach pobočka Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Prof. Kňazovický bol najprv poverený funkciou zástupcu dekana LF Slovenskej univerzity (SU) v Bratislave a následne sa ujal funkcie prvého dekana Pobočky Lekárskej fakulty SU v Košiciach.
Za jeho prínos pre slovenskú transfúziológiu sa od roku 2007 udeľujú slovenským darcom krvi medaily profesora Jána Kňazovického za viac ako 100-násobné darcovstvo u mužov a vyše 80-násobné u žien, čo predstavuje najvyššie možné ocenenie pre bezpríspevkových darcov.
Autor textu: Henrich Hrehor
prof. MUDr. Ján Kňazovický. Zdroj: www.vtedy.sk
↧
Súčasné objekty UPJŠ
Pod správu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach patrí okrem piatich fakúlt aj niekoľko ďalších pracovísk. Súčasné objekty univerzity preto môžeme nájsť v mnohých častiach mesta. Sídlo školy, teda budova rektorátu, sa nachádza na Šrobárovej ulici č. 2. Okrem nej nájdeme v rovnakom areáli aj budovy patriace Prírodovedeckej a Lekárskej fakulte.
Areál najstaršej fakulty univerzity, Lekárskej fakulty, sa nachádza na Triede SNP 1. Sídli tam dekanát fakulty, väčšina ústavov, kliniky, vedeckovýskumné a experimentálne pracoviská, či knižnica. Niekoľko budov Lekárskej fakulty sa nachádza aj v areáli Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura. Dekanát Prírodovedeckej fakulty sídli v budove rektorátu, jednotlivé ústavy fakulty nájdeme na Jesennej 5 (Ústav informatiky, Ústav geografie a Ústav matematických vied), Moyzesovej 11 (Ústav chemických vied), Park Angelinum 9 (Ústav fyzikálnych vied), Šrobárovej 2 a Mánesovej 23 (Ústav biologických a ekologických vied). V priestoroch na Kováčskej ulici č. 26 sídli Právnická fakulta UPJŠ, pod ktorej správu patrí i budova na Kováčskej ulici č. 30. Budovy Fakulty verejnej správy môžeme nájsť na Popradskej ulici č. 66. Budovy Filozofickej fakulty UPJŠ Aristoteles, Sokrates a Platón sa nachádzajú na Moyzesovej 9. Okrem nich sa v areáli nachádza i budova pre voľnočasové aktivity študentov Minerva, Univerzitná knižnica UPJŠ Gutenberg a Poslucháreň – Aula Kostlivého Lekárskej fakulty.
Od vzniku UPJŠ je jej súčasťou aj Botanická záhrada, ktorá sa v súčasnosti rozprestiera na ploche 30 ha a plní výskumnú a pedagogickú činnosť univerzity. Ústav telesnej výchovy a športu UPJŠ, ktorého súčasťou sú aj tenisové kurty, telocvične a posilňovňa, sídli na Ondavskej 21. V tom istom areáli sa nachádzajú aj budovy Študentských domovov a jedální.
Autor textu: Peter Pavonič
Vybrané objekty UPJŠ (Budova Aristoteles, Lekárska fakulta, Botanická záhrada, Právnická fakuta).
Zdroj: www.upjs.sk
↧
UPJŠ získala právo používať označenie „výskumná univerzita“
Ministerka školstva, vedy výskumu a športu SR Martina Lubyová podľa § 113ah, ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) udelila Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach oprávnenie na používanie označenia „výskumná univerzita“ s platnosťou do zverejnenia prvého vyhodnotenia periodického hodnotenia výskumnej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 58a zákona.
↧
Autogénny tréning
Autogénny tréning (AT) je u nás najrozšírenejšou tréningovou psychoterapeutickou metódou založenou na relaxácii. Pravidelné cvičenie má viesť ku trvalému upokojeniu, zvyšovaniu výkonnosti, koncentrácie, odstráneniu ťažkostí so spánkom, niektorých telesných ťažkostí. Autogénny tréning je vhodný ako prevencia pred syndrómom vyhorenia pre študentov, učiteľov, manažérov, vrcholových športovcov a všetkých, na ktorých kladie život vysoké nároky. Jedná o aktivitu v uzavretej skupine a pre dosiahnutie želaného efektu je dôležité navštevovať stretnutia pravidelne, počas 13 týždňov semestra.
Na Autogénny tréning je potrebné prihlásiť sa vopred tu: https://portal.ccvapp.upjs.sk/aktivita/autogenny-trening
↧
↧
Nauč sa učiť
Možno aj vy patríte medzi tých, ktorí sa nikdy neučili učiť. Ak áno, tak s účasťou dlho neváhajte. Nikdy nie je neskoro naučiť sa to. UNIPOC si pre študentov univerzity aj v tomto semestri prichystalo unikátny workshop o tom, ako sa učiť efektívne a bez pocitu sebatýrania.
Počas dvoch hodín sa študenti dozvedia:
- ako vlastne proces učenia prebieha a čo všetko ho ovplyvňuje,
- aké mýty o učení existujú a akými novými technikami učenia sa a práce s textom ich nahradiť,
- prečo je dôležité plánovanie učenia, či písania záverečných prác,
- aké technológie možno využiť pri učení sa (aplikácie, online kurzy alebo hry)
Na workshop je potrebné sa vopred prihlásiť na tomto linku - https://portal.ccvapp.upjs.sk/aktivita/nauc-sa-ucit!
↧
Klinika doktora Frankensteina
Podujatie sa konalo pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva dňa 13. septembra 2019 a pozostávalo z dvoch častí: prehliadky budovy bývalej pôrodnice, dnes Platón na Moyzesovej ulici a malej výstavy medicínskej techniky. Akciu navštívilo osem tried stredných škôl (gymnázium a stredné zdravotné školy) a zaujalo aj predstaviteľov mediálnej obce. Podujatie bolo nazvané podľa MUDr. Otakara Frankensteina z Prahy, ktorý bol primárom pôrodnice počas obdobia 1. ČSR. Okrem medicíny bol aktívny aj v spoločenských organizáciách s celorepublikovou pôsobnosťou. So svojím známejším menovcom však okrem mena nemal spoločné nič iné.
Bližšie informácie:
↧
Memorandum o spolupráci v oblasti štátnej služby
↧
